Nový zákon o obchodnom registri: modernizácia, digitalizácia a vyššia dôveryhodnosť údajov

Riadenie rodinnej firmy • 7. 9. 2026
Nový zákon o obchodnom registri: modernizácia, digitalizácia a vyššia dôveryhodnosť údajov
Doterajšia právna úprava obchodného registra zostala po viac ako dvadsiatich rokoch v zásadných črtách nezmenená. Práve preto Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 3. februára 2026 nový zákon o obchodnom registri, ktorého cieľom je zásadná modernizácia registračného systému. Zákon smeruje najmä k zjednodušeniu a zefektívneniu procesov obchodného registra pre podnikateľské subjekty, k posilneniu digitalizácie, zvýšeniu dôveryhodnosti a právnej záväznosti zverejnených údajov, ako aj k zabezpečeniu aktuálnosti a „čistoty“ údajov zapísaných v obchodnom registri. Nový zákon nadobudol účinnosť 17.8.2026.

Výber najvýznamnejších zmien v obchodnom registri:

  • záväznosť online údajov,

  • vzájomné prepojenie registrov,

  • posilnenie úlohy notárov a návrh na registráciu prostredníctvom elektronického formulára,

  • preverenie totožnosti  obchodného mena s označením orgánu verejnej moci,

  • jednoduchší štart podnikania,

  • zastupovať bude môcť výhradne advokát, notár, splnomocnený zamestnanec,

  • zrušenie zákazu reťazenia spoločností pri jednoosobových obchodných spoločnostiach.

Jednou z podstatných zmien je posilnenie záväznosti údajov z online obchodného registra. V praxi to znamená, že podnikateľom by mala odpadnúť povinnosť opakovane predkladať výpis z obchodného registra, keďže relevantné údaje budú dostupné online. Zjednoduší sa tak komunikácia podnikateľov medzi sebou, ako aj ich komunikácia s orgánmi verejnej správy. Výsledkom by mala byť nižšia administratívna záťaž a menšia potreba opakovane predkladať listiny a údaje, ktoré štát už eviduje a zverejňuje. Zároveň sa rozšíri dostupnosť dokumentov uložených v zbierke listín, ku ktorým bude mať verejnosť prístup bez potreby preukazovania právneho záujmu.

Digitalizácia sa prejaví najmä výrazným posilnením elektronickej komunikácie a prepojením obchodného registra s ďalšími informačnými systémami verejnej správy. Pôjde napríklad o živnostenský register, register právnických osôb či evidenciu fyzických osôb. Ak dôjde k zmene údaja zapísaného v referenčnom registri, napríklad k zmene adresy bydliska alebo priezviska, táto zmena sa bude môcť automaticky premietnuť aj do obchodného registra. Súčasne má vzniknúť nový informačný systém, ktorý bude spustený spolu s účinnosťou zákona. Mal by byť intuitívnejší, používateľsky prístupnejší a väčšina úkonov by mala byť realizovateľná plne elektronicky.

Dôležitou koncepčnou zmenou, ktorá už funguje aj v niektorých iných členských štátoch Európskej únie, je postupné presunutie časti agendy z registrových súdov na notárov. V prechodnom období budú kompetencie zdieľané medzi súdmi a notármi, cieľom však je presunúť vybranú registračnú agendu na notárov - registrátorov. Notári doteraz mohli vykonávať len niektoré zmeny pri spoločnostiach s ručením obmedzeným. Po reforme sa ich pôsobnosť rozšíri napríklad aj na návrhy na registráciu pri prvozápise alebo zmene zápisu právnych údajov pri ďalších obchodných spoločnostiach.

Ďalšou novinkou je zavedenie registra rezervovaných obchodných mien. Budúci podnikateľ si bude môcť obchodné meno rezervovať ešte pred samotným podaním návrhu na zápis do obchodného registra. Cieľom je predchádzať kolíziám obchodných mien, zámene s inými subjektmi, ako aj zámene s označením orgánu verejnej moci. Táto úprava môže prispieť k väčšej právnej istote už v štádiu prípravy založenia obchodnej spoločnosti.

Reforma má zároveň zjednodušiť samotné zakladanie obchodných spoločností. Jednou zo zmien je možnosť zápisu do obchodného registra ešte pred získaním podnikateľských oprávnení, napríklad živnostenského oprávnenia. Takýto postup môže urýchliť proces vzniku spoločnosti a odstrániť niektoré praktické prekážky.
 
Významnou zmenou je aj požiadavka na zakladateľské dokumenty a ďalšie vybrané listiny v kvalifikovanej forme. Pri určených právnych úkonoch už nebude postačovať len úradné osvedčenie podpisu. Dokument predkladaný do obchodného registra bude musieť byť spísaný formou notárskej zápisnice alebo autorizovaný advokátom. Pôjde napríklad o zakladateľské dokumenty, zmluvy o prevode obchodného podielu či rozhodnutia o zvýšení alebo znížení základného imania. S touto zmenou súvisí aj novelizácia zákona o advokácii, ktorá zavádza neverejný centrálny register autorizácií slúžiaci na kontrolu výkonu advokátskej autorizácie.
 
Zákon sprísňuje aj pravidlá zastupovania pri registračných podaniach. Cieľom je obmedziť neformálne sprostredkovanie registračných podaní osobami, ktoré za ich obsah nenesú dostatočnú odbornú zodpovednosť. Na plnomocenstvo sa bude prihliadať len vtedy, ak bude udelené advokátovi, notárovi alebo zamestnancovi navrhovateľa. Naďalej však zostane zachovaná možnosť, aby navrhovateľ konal vo vlastnom mene.

Ďalšou prakticky významnou zmenou je zrušenie zákazu reťazenia jednoosobových spoločností. Tento zákaz bol v praxi pomerne ľahko obchádzateľný a zároveň obmedzoval flexibilnejšie vytváranie holdingových štruktúr. Viacúrovňové vlastnícke štruktúry sú pritom v podnikateľskej praxi bežné, napríklad pri oddelení jednotlivých podnikateľských projektov do samostatných spoločností. Transparentnosť má byť naďalej zabezpečená najmä evidenciou konečných užívateľov výhod a povinnosťou zapisovať relevantné údaje do verejných registrov.

Reforma sa dotýka aj ochrany veriteľov pri premenách obchodných spoločností. Nástupnícka spoločnosť musí byť po uskutočnení premeny schopná plniť svoje záväzky a nesmie sa dostať do stavu predlženia. Štatutárne orgány, spoločníci aj poradcovia zapojení do procesu premeny tak budú musieť dôslednejšie posudzovať, či výsledná spoločnosť spĺňa základné predpoklady finančnej stability a či premena nevedie k jej ekonomickej neudržateľnosti.
 
Zákon zároveň zavádza upravený sankčný režim za porušenie povinností vo vzťahu k obchodnému registru. Maximálna hranica sankcie sa zvyšuje z doterajších 3 310 eur na 4 000 eur. Sankcie sa budú týkať najmä porušení povinností včas zapisovať zmeny alebo ukladať dokumenty do zbierky listín. Na druhej strane sa zákonodarca snaží zjednodušiť a zlacniť riadne vykonané registračné úkony. Napríklad poplatok za prvozápis akciovej spoločnosti sa má znížiť zo 750 eur na 550 eur.
 
Na záver možno zhrnúť, že nový zákon o obchodnom registri predstavuje významný krok smerom k modernejšiemu, digitálnejšiemu a dôveryhodnejšiemu registračnému systému. Reforma má potenciál znížiť administratívnu záťaž podnikateľov, zrýchliť registračné procesy a zvýšiť právnu istotu pri práci s údajmi zapísanými v obchodnom registri. Ak potrebujete pomoc pri zápise do obchodného registra alebo pri riešení nejasností súvisiacich s touto témou, odporúčame obrátiť sa na odborníkov na daňové a obchodné právo v advokátskej kancelárii ARDEN LEGAL & TAX.
Späť na všetky články

Konzultujte kroky
k úspešnému odovzdaniu firmy

Chcem sa poradiť o tejto téme

Mohlo by vás zaujímať

Všetky články

Chcem sa poradiť