Rodina a firma: čo prinesú nové pravidlá pre podnikanie manželov a nástupníctvo

Nástupníctvo • 21. 9. 2026
Rodina a firma: čo prinesú nové pravidlá pre podnikanie manželov a nástupníctvo
Pri rodinnom podnikaní sa hranica medzi firemným a súkromným majetkom často stiera. Pripravovaný Občiansky zákonník preto prináša zmeny, ktoré môžu mať na rodinné firmy významný praktický dopad – od režimu majetku manželov až po plánovanie toho, kto firmu prevezme po smrti jej vlastníka.

Jednou zo základných zmien je nahradenie dnešného bezpodielového spoluvlastníctva manželov novým konceptom spoločného imania manželov, ktoré zahŕňa majetok aj záväzky. Manželia budú môcť zákonný režim upravovať zmluvou, ktorou spoločné imanie rozšíria alebo zúžia. Zmluva musí mať formu notárskej zápisnice a účinnosť nadobúda registráciou v notárskom centrálnom registri modifikácií spoločného imania manželov. Návrh osobitne rieši podnikanie jedného z manželov.

Podnikanie jedného z manželov: súhlas je potrebný najmä na začiatku
 
Ak chce jeden z manželov pri začatí podnikania použiť majetok patriaci do spoločného imania, potrebuje súhlas druhého manžela. Pri ďalších úkonoch súvisiacich s podnikaním už nový súhlas druhého manžela nie je potrebný. Prakticky to prináša jasnejšie rozdelenie medzi vstupom do podnikania a následným výkonom podnikateľskej činnosti.
 
Zároveň však vzniká otázka ochrany tretích osôb. Právny úkon vykonaný bez potrebného súhlasu druhého manžela bude zrušiteľný iba vtedy, ak osoba, s ktorou podnikateľ konal, o rozpore s pravidlami spoločného imania vedela alebo musela vedieť. To je dôležité najmä pre banky, obchodných partnerov a financujúce subjekty.
 
Práve prechod od absolútnej neplatnosti k zrušiteľnosti mení rizikovú analýzu právnych úkonov. Návrh všeobecne nahrádza dnešnú koncepciu relatívnej neplatnosti inštitútom zrušiteľnosti. Právny úkon bude možné zrušiť len v zákonom určených prípadoch a prejavom vôle voči dotknutej osobe. Pri vadách vôle, ako je omyl, podvod alebo bezprávna vyhrážka, návrh stanovuje osobitné pravidlá.
 
Pri obchodných transakciách to znamená, že právne riziko sa nebude posudzovať iba otázkou, či existovala určitá vada právneho úkonu. Bude potrebné riešiť aj kto o nej vedel, kedy sa o nej dozvedel a či druhá strana mohla dobromyseľne vychádzať z platnosti právneho úkonu. Pre banky a veľkých obchodných partnerov to môže znamenať potrebu upraviť interné due diligence procesy, najmä pri transakciách, pri ktorých podnikateľ nakladá so spoločným majetkom manželov.

Nástupníctvo vo firme: viac možností než iba závet

Najväčšou zmenou pre rodinné firmy však môže byť dedičské právo. Návrh zavádza dedičskú zmluvu ako nový spôsob ustanovenia dediča. Poručiteľ ňou povoláva dediča a druhá strana tento záväzok prijíma. Za povolanie môže byť dohodnutá aj odplata, napríklad vo forme zaopatrovacej renty.  Dedičská zmluva preto predstavuje iný nástroj než závet. Pre podnikateľa, ktorý chce ešte počas života pripraviť odovzdanie firmy konkrétnemu potomkovi, môže ísť o významné rozšírenie možností plánovanie nástupníctva.

Návrh zároveň upravuje odkaz. Ten umožňuje, aby poručiteľ odkázal konkrétne aktívum – napríklad obchodný podiel alebo nehnuteľnosť – konkrétnej osobe.
 
Odkazovník pritom podľa návrhu nezodpovedá za pozostalostné dlhy spôsobom, akým zodpovedá dedič. Zároveň však platí ochrana povinného podielu: pohľadávku z odkazu nemožno úspešne uplatniť v rozsahu, v akom by ukracovala nárok dediča na povinný podiel.
 
Pre rodinnú firmu je to praktické najmä v situácii, keď podnikateľ nechce rozdeliť celý majetok rodiny rovnakým spôsobom. Napríklad obchodný podiel môže byť určený osobe, ktorá má pokračovať v podnikaní, zatiaľ čo iný majetok možno usporiadať v prospech ostatných členov rodiny. Dedenie podielu ešte samo osebe nevyrieši riadenie firmy.
 
Správca dedičstva môže zabezpečiť kontinuitu firmy

Ďalším prakticky zaujímavým prvkom je možnosť ustanoviť správcu dedičstva a určiť jeho odmeňovanie. Správca má zabezpečovať správu majetku počas obdobia, kým sa dedičské konanie neskončí, pričom návrh počíta aj s výkonom práv z majetkových účastí a cenných papierov.

Najväčšie riziko po smrti zakladateľa totiž nemusí predstavovať samotné rozdelenie majetku. Problém môže vzniknúť už v prvých týždňoch a mesiacoch, keď nikto nevie, kto má zabezpečiť chod firmy, vykonávať vlastnícke práva alebo rozhodovať o nevyhnutných otázkach.

Pri rodinnom podniku by preto bolo chybou pripraviť iba závet alebo dedičskú zmluvu a považovať nástupníctvo za vyriešené. Funkčné nástupnícke plánovanie by malo prepájať:

  • majetkový režim manželov,

  • závet alebo dedičskú zmluvu,

  • odkaz konkrétneho majetku,

  • vlastníctvo obchodných podielov alebo akcií,

  • spoločenskú zmluvu či stanovy,

  • financovanie a záväzky firmy.
Ak sa pripravované zmeny týkajú Vašej rodinnej firmy alebo plánujete jej nástupníctvo, naši odborníci v oblasti rodinného podnikania v ARDEN LEGAL & TAX s. r. o. Vám poskytnú právne poradenstvo pri nastavení majetkových vzťahov, nástupníctva a súvisiacej korporátnej dokumentácie.

Konzultujte kroky
k úspešnému odovzdaniu firmy

Chcem sa poradiť